Významné dátumy z histórie zlata

4000 PRED N. L.

Počiatky používania zlata v strednej a východnej Európe.

3000 PRED N. L.

Počiatky používania zlata v starovekom Egypte a Sumerskej ríši.

2500 PRED N. L.

Súčasťou pohrebnej výbavy faraóna Džosera z 1. dynastie boli zlaté šperky, ktoré sa zaraďujú medzi najstaršie egyptské nálezy.

1500 PRED N. L.

Prvé zmienky o zlate ako prostriedku medzinárodného obchodu pochádzajú zo starovekého Egypta. Objavujú sa aj prvé mince nazývané šekely.

1350 PRED N. L.

Starovekí Babylončania začali používať metódy na určovanie rýdzosti zlata, najmä tzv. skúšobný kameň.

1091 PRED N. L.

V starovekej Číne sa zlato stalo oficiálne uznávanou formou peňazí.

POLOVICA 6. ST. PRED N. L.

Lýdsky kráľ Kroisos v Malej Ázii začal raziť prvé zlaté mince.

58 PRED N. L

Exploatácia galských zlatých baní umožnil Júliusovi Cézarovi splatiť svoje dlhy v Ríme.

1. ST. PRED N. L.

Rimania začali raziť novú zlatú mincu s názvom aureus (zlatý).

780 N. L.

V dôsledku mincovej reformy Karola Veľkého sa v strednej Európe objavila nová zlatá minca – libra.

1100

Benátky sa stali hlavným trhom so zlatom.

1284

V Benátkach sa začala raziť zlatá minca dukát, ktorá sa na nasledujúcich 500 rokov stala najpoužívanejšou menou v Európe.

1344

Anglický kráľ Eduard III. dal raziť zlatú mincu florin, ktorú čoskoro nahradila minca noble.

1492

Moreplavec Krištof Kolumbus objavil americký kontinent a španielsky kráľ Ferdinand Aragónsky vydal jasný príkaz: „...zožeňte zlato!”

1717

Slávny vedec Isaac Newton ako správca londýnskej mincovne stanovil cenu zlata, ktorá sa potom udržala viac ako 200 rokov.

1787

Zrod prvej americkej mince, ktorú navrhol Ephraim Brasher.

1792

Tzv. Coinage Act (zákon o razení mincí) zaviedol v USA bimetalický (spoločný obeh zlatých a strieborných mincí) menový štandard a definoval americký dolár ako ekvivalent 24,75 grénu zlata (1,6 gramu) a 371,25 grénu striebra (24,13 gramu).

1803

Prvá zlatá horúčka v USA vypukla v štáte Severná Karolína. Miestne bane sa stali hlavným zdrojom zlata pre hlavnú americkú mincovňu vo Filadelfii.

1848

Začiatok zlatej horúčky v Kalifornii.

1851

Ťažiar zlata Edward Hammond Hargraves objavil zlato v Novom Južnom Walese v Austrálii.

1859

V Nevade bola objavená takzvaná strieborná žila Comstock v Nevade. Vďaka ložiskám zlata a striebra získala Nevada o päť rokov neskôr štatút štátu.

1886

George Harrison objavil veľké ložiská zlata neďaleko Johannesburgu v Južnej Afrike.

1887

Škótski fyzici Robert a William Forrest a chemik John MacArthur vynašli kyanizačnú metódu, ktorá umožnila získať zlato z horniny pomocou kyanidu.

1896

Dvaja prospektori objavili zlato na aljašskej rieke Klondike, čím sa začala „zlatá horúčka storočia“.

1900

V USA bol uzákonený zlatý štandard, vďaka ktorému bol americký dolár zameniteľný za zlato.

1903

Spoločnosť Engelhard Corporation zaviedla organické médium, ktoré umožňovalo potlačiť povrch zlatom. Najprv sa používalo na dekoračné účely a neskôr sa uplatnilo aj v iných oblastiach.

1922

Howard Carter objavil v Egypte takmer neporušenú hrobku faraóna Tutanchamóna z polovice 14. storočia pred naším letopočtom. Faraónova pohrebná výbava dodnes predstavuje jedinečnú zbierku šperkov a zlatých predmetov.

1927

Francúzski lekári objavili pozitívne účinky zlata pri liečbe reumatickej artritídy.

1933

Americký prezident F. D. Roosevelt zakázal vývoz zlata a zameniteľnosť dolára za zlato.

1934

Americký prezident F. D. Roosevelt stanovil cenu zlata na 35 dolárov za trójsku uncu.

1944

Brettonwoodské dohody znamenali zavedenie medzinárodného zlatého štandardu a vznik Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

1947

Spoločnosť AT&T predstavila prvý tranzistor, pričom na výrobu kontaktov použila zlato.

1960

Bol vyvinutý laser, ktorý využíval zrkadlo so zlatým povrchom na zvýšenie jeho účinkov.

1961

Štát Nevada sa stal najväčším dodávateľom zlata v Spojených štátoch amerických.

1969

Špeciálne okuliare amerických astronautov Apolla 11 boli čiastočne pokryté zlatom.

1973

V USA sa skončil režim zlatého štandardu. Cena zlata bola od tej chvíle ponechaná na ľubovôli trhu. V júni 1973 sa cena zlata vyšplhala až na hranicu 120 dolárov za trójsku uncu.

1974

Vláda USA zrušila všetky reštriktívne opatrenia týkajúce sa individuálneho vlastníctva zlata.

1976

Založenie Gold Institute vo Washingtone D.C. ako inštitúcie špecializujúcej sa na získavanie všetkých dostupných informácií ohľadom zlata.

1980

Cena zlata sa 21. januára dotkla hranice 850 dolárov za trójsku uncu, čím dosiahla svoje historické maximum.

1986

Na trhu sa objavili kompaktné disky pokryté zlatom.

1987

V automobilovom priemysle bolo použité zlato pri vývoji a výrobe bezpečnostných airbagov, pretože sa v praxi preukázalo, že sa jedná o najspoľahlivejší materiál.

1996

Na Mars bola vyslaná družica The Mars Global Surveyer so špeciálnym pozláteným teleskopom.

1999

V Európe bola ustanovená nová mena euro. Napriek tomu novozriadená Európska centrálna banka udržuje 15 % svojich rezerv stále v zlate.

2000

Americkí astronómovia na Havajských ostrovoch použili pri pozorovaní povrchu planét Neptún a Urán špeciálne dvojité teleskopy so zlatými komponentmi.

2001

Po útoku teroristov na New York a následnom prudkom páde akcií na svetových trhoch začali investori znovu pozerať na zlato ako na jediný bezpečný prístav svojich investícií.

2006 – 2014

Zlato sa znovu stalo predmetom investičného a tezauračného záujmu. V roku 2006 prekročila cenovú hranicu 600 amerických dolárov za trójsku uncu, v roku 2008 dokonca 1000 amerických dolárov a 5. septembra 2012 dosiahla svoje historické denné maximum 1920,80 amerických dolárov. V roku 2014 sa jeho cena pohybuje na stabilnejšej úrovni okolo 1300 USD za trójsku uncu.

2013 – 2020

Sťahovavé zlato. Nielen v súvislosti s terorizmom, ale aj kvôli stále ešte neskončenej svetovej hospodárskej kríze klesla dôvera medzi centrálnymi bankami a tiež medzi štátmi nepriamou úmerou. S rastúcim uvedomením si, že najlepším zabezpečením je vlastniť zlato doma alebo pod lepšou kontrolou, bol bez ďalších podrobností oznámený plán (2013) presunúť zlaté rezervy nemeckej Bundesbank z ich súčasného „bezpečného prístavu“ z čias studenej vojny v trezoroch newyorskej Federal Reserve Bank späť do Nemecka. Zatiaľ ide o transfer 300 ton kovu. Do konca roku 2020 má byť prevezené z USA všetko tam uložené nemecké menové zlato. Nemci chcú späť 347 ton zlata z ich súčasného depozitu vo Francúzsku. Pretože sa počíta len zlato uskladnené doma a testované na rýdzosť. Nemecko má údajne 3 400 ton zlata, ktoré je väčšinou uložené v zahraničí. Na jar roku 2014 ukrajinská centrálna banka v obave pred vojnou z Východu nechala súkromným lietadlom previezť všetko svoje menové zlato do spomínanej newyorskej banky. V prvej polovici júna roku 2014 sa ozbrojenci povstaleckej armády Islamského štátu v Levante a Iraku (ISIL) „zmocnili“ všetkých zlatých rezerv Irackej centrálnej banky uložených v regionálnej úradovni v Mosule a naložili s nimi neznámym spôsobom. Na konci júna už vyhlasujú nový štát – kalifát. Zlatá korisť preukazuje stále funkcie zlata najmä vo vojnovom a prevratovom prostredí veľmocami umelo „vykolíkovaných“ latentne labilných krajín v priebehu 20. storočia. Ďalšie vlny fyzického sťahovania zlata v menových rezervách môžu nasledovať po možnej strate dôvery v hlavné meny a medzinárodné a národné menové inštitúcie.